ZÁKLADNÉ POTRAVINY
Severoslovenská kuchyňa pochádza z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. V rovnakom duchu býva na Slovensku zbieraná kapusta počas jesene, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť, čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko. Z kravského, kozieho alebo ovčieho omlieka sa vždy robili rôzne syry a jedlá ako tradičné slovenské syrové korbáčiky, bryndza, tvaroh, oštiepok, parenica, ale aj maslo, smotana a žinčica. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárské výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina, lesné huby a lesné ovocie. Slovenské lesy poskytovali a poskytujú dostatok rôznych druhov jedlých húb. V kuchyni sa využívali pod mäso, na praženicu, polievku, či omáčku. Tradíciu má aj chov včiel a z toho včelie produkty. Toto je surovinová základňa gastronómie severných hornatých častí krajiny. Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu. Múčniky a cestoviny sa jedia sladké aj slané.